Tentokrát sme si na slovíčko pozvali Tomáša Tótha, ktorý stojí za úspešným CTM racingom tímom. Okrem toho sa priamo podieľa na marketingu a vývoji produktov, nesúcich rovnomenný názov.

Ahoj Tomáš, momentálne ťa väčšina bikerov vníma skôr ako šéfa CTM racing tímu, ale ty máš za sebou aj úspešnú kariéru v zjazde ako pretekár. Ako si sa vlastne dostal k zjazdu na horských bicykloch a aké sú tvoje najväčšie úspechy? 
Na toto odpovedám pomerne často :D. Vyrastal som na typickom mestskom sídlisku. Keď som mal okolo 10 rokov, tak som sa hľadal, asi ako každý tínedžer. Sídlisko ponúkalo mnoho možností – skate, freestyle korčule, box (hlavne pouličný), streetball, no a samozrejme aj bajky…. Mňa zaujali najviac práve tie. Postupne sme sa začali zgrupovať, stavať skoky, rozbíjať bicykle a zaujímať sa, ako to cele vlastne funguje. Neskôr sme sa prirodzene dostali aj na preteky. V tom čase sa išiel aj slovenský pohár v zjazde v Kálnici, kde som išiel svoje prvé preteky. To ma utvrdilo v tom, že tomuto sa chcem venovať najbližšie roky. Ako juniorovi sa mi podarilo čosi povyhrávať a stáť na stupienkoch víťazov. Párkrát sa mi podarilo reprezentovať Slovensko na sveťákoch, majstrovstvách sveta aj Európy. Tu som nikdy nezašiel dobrý výsledok. Už vtedy bola veľká konkurencia a bolo vidieť kto je ako pripravený.

 2. Od jazdca k manažérovi tímu, čo bol ten impulz založiť vlastný tím? 
V prvom rade nás to všetko veľmi bavilo a baví aj dodnes. Jazdili sme hlavne pre ten dobrý pocit. S pretekaním je však spojených aj mnoho výdavkov na celú realizáciu, tak som si začal zhánať sponzorov a zariaďovať všetko okolo sám. Najviac šťastný som bol, keď sa mi podarilo dostať aj 10 gúm na sezónu. Na mojich prvých sponzorov si pamätám dodnes a som im vďačný. To bol asi ten hlavný impulz – urobiť niečo preto, aby som znížil finančné náklady mojich rodičov :). Potom sa nám s Wizom (Michal Wiesenganger) zapáčilo ako fungujú pretekárske tímy a začali sme špekulovať a plánovať. Prvé dva roky sme išli každý za seba. Neskôr sme sa spojili a vznikol tak dlhé roky najúspešnejší DH team na Slovensku.

3. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že byť na čele tímu znamená kopec výhod, ako to vidíš ty? Zodpovedáš sa niekomu za dosiahnuté výsledky?
Aké výhody máš na mysli? 😀 Pre jazdcov určite. Pre mňa osobne je to moja druhá práca, ktorej sa venujem najmä po večeroch a víkendoch. Našťastie pracujem priamo v CTM, kde mám na starosti produktové a marketingové oddelenie. Dosť práce je spojenej aj s naším pretekárskym tímom. V CTM má fungovanie tímu plnú podporu, tak ide všetko ľahšie. A áno, nič nie je zadarmo. Sponzori nás nepodporujú len pre naše pekné oči. Preto musíme makať na dobrých výsledkoch a na zaujímavých projektoch.  

4. Určite všetkých zaujíma, aké výhody a podporu majú členovia CTM racing tímu?
A keď neodpoviem konkrétne, tak to bude zaujímať všetkých ešte viac 😀 Ale nie. Keď je niekto dobrý, príde si na všetko, čo potrebuje, aby mohol dosahovať ešte lepšie výsledky. Bonus je určite aj to, že sa môže podieľať na vývoji rôznych produktov. Pre niekoho to môže byť krásne portfólio do budúcna.

5. Podľa akého kľúča prerozdeľujete vo vašom tíme podporu pre jazdcov?
Na toto nemám konkrétny kľúč. Určite zčasti záleži aj na dosahovaných výsledkoch, lebo ak napríklad jazdí pódiové umiestnenia na dôležitých pretekoch, tak potrebuje aj viac cestovať, trénovať, vymieňať komponenty a podobne. Podporovaní sú však aj ďalší dôležití členovia tímu, ktorí možno nezajazdia vždy bedňu, ale robia veľa vecí súvisiacich s tímom. Sú tak nenahraditeľnou súčasťou a tiež si zaslúžia patričnú podporu. Čiže nie je to vždy len o prvom mieste.

6. Túto prácu robíš už dlhší čas a hlavne pracuješ s mladými jazdcami. Ako by si porovnal prácu v tíme na začiatku a teraz?
Zo začiatku to bolo viac amatérske, teda aj viac uvoľnené. Teraz som prísnejší a tlačím na to, aby sme úspešne splnili náš program. A mladí jazdci sú stále rovnakí = zero zodpovednosti a krásny bezstarostný život :D. Ale je pravda, že čím ďalej tým viac sa zaujímajú o prípravu aj techniku jazdenia. A je ich aj viac vidieť, čo je zas dôležité z hľadiska marketingu.

7. Tento rok od vás odišiel úradujúci majster Slovenska v zjazde Adam Rojček,  čo to pre vás znamená? 
Adam bol u nás dva roky a je to náš super kamoš. Má veľký potenciál a dúfam, že to dotiahne tam kam sám chce. Určite nás to mrzí, ale v športe sa prestupy dejú a je to realita, s ktorou musí manažér rátať. Stále máme v tíme dobrých pretekárov a chceme sa tento rok sústrediť viac aj na Enduro s Martinom Knapcom.

8. Si aj členom komisie pre MTB, Downhill, Fourcross a Enduro v Slovenskom zväze cyklistiky, aká je tvoja úloha? Je to pre teba dôležitá pozícia? 
Presne, členom komisie som už cca sedem rokov. Podarilo sa nám presadiť dôležité veci, takže áno. Bola a je to dôležitá pozícia. Momentálne je mojou hlavnou úlohou fungovanie reprezentačného tímu a samozrejme sa zapájam aj do ostatných vecí okolo SZC a najmä SPDH a SPEN. Sme veľmi vďační za podporu SZC, koniec koncov sa nám začína dobre dariť aj medzi svetovou špičkou.

9. Mimochodom, čo si myslíš o 4X, ktorý zjavne upadá do zabudnutia a naopak o endure ktoré je na výslní? 
Enduro je prítomnosť a veľká budúcnosť. A ešte tie ebajky, no. 😀 Ale nie, mrzí ma, že zrovna jedna z divácky najatraktívnejších a extrémne napínavých disciplín MTB upadla už skoro do zabudnutia. Ani si netrúfam povedať, koľko jazdcov sa momentálne venuje naplno 4X, ale sú to desiatky. Veľa dobrých 4X jazdcov našlo uplatnenie v disciplínach ako enduro alebo sa vrátili naspäť na BMX či DH. Určite je dôvodom aj samotný konzumný trh a jeho požiadavky. Načo a prečo by si niekto kupoval nadupaný 4X bike za 1500€, s ktorým môže jazdiť primárne len na 4X trati alebo bikroske, keď tu máme enduro bicykel. Bike, ktorý si kúpiš už aj za dobré peniaze, vyškriabeš sa na kopec, dáš si brutálny zjazd a ešte aj naskáčeš veľké skoky. Tak prečo nemať jeden „uni“ bike? Takto dnes rozmýšľa veľa jazdcov. No a s tým súvisí tá podstata, že bike značky nechcú podporovať niečo, kde predaj rapídne klesá, ale samozrejme chcú robiť bicykle, o ktoré je záujem, a preto aj míňajú viac peňazí na jazdcov a marketing v segmente, ktorý rastie.

10. Ako sa ti pozdáva kalendár SPDH a SPEN?
Preteky v endure sú u nás novinkou. Konečne. Teším sa a budem to podrobne sledovať. Lokality sú dobré a dúfam, že aj ja sa dostanem na väčšinu. SPDH je taká klasika, kde si každý jazdec príde na svoje. Mne osobne chýbajú aj niektoré staré lokality, ale väčšinou sú to miesta, kde je nový majiteľ, vedenie a nemajú už záujem o SPDH. Tak prosím jazdcov, ktorí si myslia, že organizátor nie je schopný vybrať novú lokalitu, aby si uvedomili, že vždy je to na rozhodnutí prevádzkovateľa strediska, či pustí preteky na svoj pozemok alebo nie.

11. Ak by si mal porovnať preteky pred 5 – 10 rokmi a dnes, ako sa scéna zmenila?
Zmenilo sa toho veľa. Pamätám si viac súdržnosti a aj toho, ako jazdci spolu viac komunikovali, chodili na spoločné výjazdy, párty… 10 rokov dozadu sme sa počas voľných víkendov stretávali na rôznych kopcoch po Slovensku a lokálni jazdci nám ukazovali ako a kde jazdia. Bolo to super. Stretávalo sa nás fakt veľa. Príkladom môže byť Zobor, Ahoj či Martinky. Nepotrebovali sme dokonca ani vývoz. Tlačilo sa, jazdilo sa, opekalo sa a večer sa čo to aj popilo. 😀 Ale to som teraz odbočil od otázky. Čo sa pretekov týka, tak veľký rozdiel je aj vo výkonnosti a príprave pretekárov. Teraz je potrebné byť 100% pripravený či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Samozrejme len v prípade, že chceš dosiahnuť ten najlepší výsledok. Často sa ladí aj technika do úplných detailov. Jazdci si píšu aj aké tlaky v gumách a pružení mali počas tréningových jázd, depá začínajú vyzerať už tiež veľmi profi a SPDH má perfektnú úroveň. A ešte jedna dôležitá vec, že všetok materiál je oveľa viac dostupnejší ako pred 10timi rokmi.

12. Čo by si poradil začínajúcim jazdcom, ktorí majú pretekárske ambície?
Nech jazdia čo najviac na bajkoch, nech sa stále učia nové veci a zaujímajú sa ako funguje ich bicykel, pruženie a pod. Nech sa inšpirujú najlepšími v disciplíne a nech nepoľavujú. Nemenej dôležitá je aj znalosť anglického jazyka, keďže všetky zahraničné preteky a spolupráce sa riešia anglicky. A najdôležitejšie nech sa stále zabávajú a užívajú si tento šport naplno.

Vizitka:

Naj trať? Schladming a stará DH trať na Martinkách.

Naj jedlo? Milujem jedlo, nemám konkrétne naj. Ale inšpiruje ma Thajská a Talianska kuchyňa.

Naj skladba? Momentálne Sundar Karma / Flame a Future Islands / Seasons

Vzor: Nemám vzor, ale inšpiruje ma mnoho úspešných ľudí a zisťujem, že ich je aj veľa v blízkom okolí.  

Bicykel: Enduro 170 / 160mm

Ty o 10 rokov? Pevne verím, že stále na bajku a pri bajkoch.